Společnost

Chcem vám porozprávať o Západe (1)

logoDalší názor na kapitalizmus od človeka, ktorý spoznal oba systémy. Článok vyšiel v dobách, keď v ZSSR prebiehala prestavba. Vypovedá nielen o kapitalizme, ale aj o tom, k čomu „perestrojka“ smerovala.

Alexander Zinoviev, žijúci v SRN, ktorému bolo vrátené sovietske občianstvo, je jeden z velkých mysliteľov našej doby. Po tom, čo ho roku 1978 vypovedali zo Sovietskeho Zvazu, na Západe vydal asi tridsať kníh, z ktorých prvou a najvýznamnejšou sú Šklabiace sa výšiny. Kníh jedovato duchaplných, trpkých a neľútostných. Autor, zdanlivo ľahostajný a odvážny, ktorý preštudoval náš nešťastný život zvnútra aj zvonka, podľa historických, filozofických, sociálnych a logických vertikál aj horizontál, vychádzal v systémovom skúmaní systému z lásky. Áno, z lásky. Na tomto slove trvám, hoci neviem, či sa niekedy použilo v súvislosti s nim, s človekom, ktorý (podlá slov Jurija Kariakana, a ten ho pozná od školských lavíc), neponechal jediný výrok bez toho, aby naň nekvapol kyselinu svojej zožierajúcej analýzy. Čo ak nie láska - k pravde, k spravodlivosti, ku krajine predkov, k ľuďom - môže človeka tak neodbytne mučiť, nútiť opäť a opäť sa v myšlienkach vracať k tomu, čo znetvorilo, objektívne aj subjektívne, čo zmrzačilo a zohavilo jedno, druhé, tretie aj štvrté!? Inak by sa musel na všetko jednoducho vykašľať.

Jednou z najťažších kníh Alexandra Zinovjeva je Komunizmus ako realita. On, ktorý pokladá spoločnosť vybudovanú v Sovietskom zväze práveže za komunistickú a nijakú inú, ukazuje, že nedostatky zriadenia vrátane tých, ktoré oveľa presnejšie možno nazvať zločinmi, sú pokračovaním jeho predností. Nejestvuje zriadenie, ktoré by malo len prednosti. Nejestvuje a nemôže jestvovať. Chcete mať toto zriadenie? Zakúšajte všetko to, čo z neho vyplýva. Chcete iné? Zakúsite iné dôsledky!

Na Alexandra Zinovieva nadávali zľava aj sprava. Jedni za tvrdú kritika komunizmu (t. j. režimu), druhí za jeho obhajobu. On však nekritizoval ani ne vychvaľoval. Jednoducho analyzoval a ukazoval to, čo je. Ako vedec. Prirodzene, aj vedecké názory možno analyzovať, ale s podmienkou, že sa pochopí ich inštrumentárium, metóda. Na Západe existuje o Alexandrovi Zinovievovi obrovská literatúra.

Ako každá velká osobnosť je protirečivý, paradoxný, nečakaný a, prirodzene, nemožno naňho uplatňovať primitívne kritériá. Akékoľvek gesto takejto osobnosti možno chápať v kontexte jej osudu. No možno ho chápať aj v kontexte súčasnosti.

Nikdy nebol v nijakej skupine alebo so skupinou. Vždy bol len sám. Sám osebe. V tom je sila aj zraniteľnosť jeho pozície. Hoci nechce rátať s konjunktúrou, ako každý sa do nej chtiac - nechtiac dostáva, do okolností, ktoré sú tu a teraz.

Žiada sa porovnávať Zinovieva s Gercenom. V Rusku Gercen v myšlienkach túžil po Západe. Keď sa na Západ dostal a zblízka uvidel životné podmienky, ľudí a mravy, na vlastné oči sa presvedčil, že tam pravda nie je. Problém je však v tom, že pre ktoréhokoľvek "zäpadníka", Caadajevom začínajúc a Sacharovom končiac, existovala a existuje "idea Západu", a nie sám Západ. "Idea Západu" je idea slobody. A níč viac. Lenže ani menej. Je hlúposť myslieť si, že tu je peklo a tam raj. Ako sa stále presviedčame, na zemi nie je nijaké kráľovstvo božie. (O. KUČKINOVA)


O ČOM PÍSAŤ?

Dnes sa v Rusku tešia úcte ludia, ktorí špinia všetko sovietske vrátane sovietskeho (komunistického) spoločenského zriadenia a sovietskych dejín. Teraz sa to nielenže netrestá, ale dokonca zhora podnecuje a stimuluje. Takými "odvážlivcami" pohŕdam a nechcem medzi nich patriť. Lenže nepristane mi ani vystupovať na obranu sovietskeho zriadenia a sovietskych dejín. Na cestu ich kritiky som sa dal v čase, keď terajší ich hanobitelia alebo ešte neboli na svete, alebo sa pripravovali rozšíriť rady ich apologétov, alebo im už horlivo slúžili ako komsomolskí a stranícki karieristi či intelektuálni lokaji ideológie. A meniť svoju životnú orientáciu sa nezberám.

Keď ma požiadali o článok, uvedomil som si, že na Západe som prežil dvanásť rokov, nevdojak som pozoroval, ako tu ludia žijú, na vlastnej koží som zakúšal prednosti aj nedostatky západného spôsobu života, sledoval udalostí v Rusku z tohto hladiska a neraz sa zamýšľal nad možnosťami našej krajiny ísť západnou cestou. Pokúsim sa teda písať na túto tému.

POMUTENIE ROZUMU

Ako sa mi zdá, v Rusku teraz nastalo masové pomútenie rozumu. Jeho iniciátori a účastníci ho zobrazujú ako vytriezvenie a prebudenie po chmúrnej epoche stalinizmu a brežnevizmu. Nevidím v tom však nijaký intelektuálny a mravný pokrok. Vidím v tom intelektuálny a mravný úpadok sovietskej spoločnosti. Jedným z jeho prejavov je idealizácia Západu. Namiesto starej ideologickej lži o Západe ako stredobode všetkého zla prišla nová ideologická lož, v ktorej už Západ vyzerá ako stredobod cnosti a vzor hodný napodobňovania.
Pretože mnohí sovietski ľudia sa sklamali v rajskom komunizme, ktorý doma slubovala sovietska ideológia, pozemský raj teraz hľadajú na kapitalistickom Západe. Tento ideologický obrat nedozrel v širokých vrstvách obyvateľstva na základe ich životných skúseností, také skúsenosti nemajú. Medzi masy ho "spustili" zhora, ako novú ideologickú a politickú smernicu. Sovietski ideológovia a politici kedysi vychvaľovali prednosti sovietskeho života a hanili západný spôsob života. Teraz postupujú opačne.

Pokračovanie

Napsal Milan Tůma Zobrazení: 4247