Ekonomika

Chiméra kapitalismu (II)

logoO chimérach socializmu sa toho v ostatnom čase napísalo vela. Chiméry však existujú tak v socializme, ako aj v kapitalizme. V tejto súvislosti považujeme za zaujímavý jeden list, ktorý bol kedysi, v dobách tzv. perestojky, zverejnený v sovietskom časopise ZNAMJA. Ide o názor opierajúci sa o dlhodobé pozorovania a úvahy komentátora rozhlasovej stanice Sloboda – teda nie toho, kto by mal socialismus v láske.

Všeobecne možno povedať, že od východu k západu, od Moskvy k New Yorku, sa prejavujú zaujímavé zákonitosti: najvyššiu kvalitu života možno pozorovať v pohraničných oblastiach po oboch stranách hranice oddeľujúcej dva tábory - v pásme prelínania sa dvoch systémov: socializmu a kapitalizmu. Na východnej strane hranice sú to Maďarsko, Československo, NDR a na západnej strane Rakúsko, SRN a Škandinávia.

Od Moskvy smerom na západ sa kvalita života zvyšuje a dosahuje maximum v západných prihraničných štátoch, zatiaľ čo pri ďalšom pohybe smerom k oceánu - vo Francúzsku, Taliansku, Veľkej Británii - začína opäť klesať. Mesta sú spínavšie, objavujú sa brlohy, zhoršuje sa verejná doprava i hotely scvrkáva sa verejný sektor {menej bazénov a štadiónov), zhoršuje sa ekologická situácia. A "celkom" na Západe - v USA - už môžeme pozorovať sovietske črty. Keď sme ako emigranti po prvý raz prišli do New Yorku, ubytovali nás v hoteli, ktorý sa len málo líšil od sovietskeho - v chladničkách a v skrytých kútoch sa to hemžilo švábmi, na toalete bola záchodová misa zvalená nabok. Dvere od toalety na chodbe sa otvárali iba zvonku a nedalo sa z nej vychádzať bez cudzej pomoci. Hotel pravdaže nepatril medzi drahé, ale v SRN takéto hotely jednoducho neexistujú. Aj najlacnejší hotel je tam čistejší a solidnejší ako rovnako drahý hotel americký. (V najdrahších hoteloch pre milionárov som nebýval, preto o nich písať nemôžem.) Byty, ktoré sme si prenajali za cenu približujúcu sa k priemeru, boli úbohé, špinavé a ošarpané. V Taliansku sme neďaleko Ríma bývali v robotníckej osade a prenajali sme si lacné byty, ale aj tie boli oveľa lepšie než new-yorské.
Kvalita amerického lacného spotrebného tovaru pripomína kvalitu tovaru sovietskeho. Kúpil som si napríklad tašku s remeňom na nosenie cez plece a už na druhý deň sa mi remeň odtrhol, pretože nite boli preležané. Kúpil som si retiazku na dvere (nie lacnú}, ale nebola poriadne znitovaná, a preto sa už pri slabom zaťažení pretrhla.

Potraviny, hlavne chlieb, tu boli v porovnaní s európskymi horšie a bez chuti. Zarážajúca bola šablônovitosť domov, akoby boli postavené jednou firmou podľa typového projektu. Rovnako zarážali chýbajúce omietky: domy mali iba holé múry z tehál alebo betónu.

Spomínam, si, ako som sa opýtal majiteľa nášho domu, prečo dom nemá omietku: "Je drahá," odpovedal. Pre vysoké ceny individuálnych projektov boli domy jednotvárne a šedivé. Čo z toho vyplýva? že v "chudobnom“ Taliansku bolo na omietku a individuálne projekty dosť peňazí, zatiaľ čo v USA nie?

Vcelku bolo v USA zjavné (pri porovnaní so ZSSR), ako sa zbližujú protichodné extrémy: najradikálnejšie formy socializmu a kapitalizmu, ekonomika krajne potláčaná štátom a maximálne zbavená štátneho regulovania. V ZSSR hospodárska konkurencia neexistuje, (zatiaľ), naproti tomu v USA ju potláčajú monopoly. Štát menej zasahuje do ekonomiky než v Európe a proces monopolizácie zachádza ďalej.

Keď som sa presťahoval z New Yorku do Mníchova, zdalo sa mi, že som emigroval po druhý raz, o toľko vyššia, skoro vo všetkom, bola kvalita života v Nemecku. Veľa pravdaže závisí od úrovne pracovnej morálky, ale aj tá je tu z nejakých dôvodov vyššia práve v hraničnom pásme. A to po obidvoch stranách hranice.

Narúša teda čistý kapitalizmus pracovnú morálku - aj keď v menšej miere - rovnako ako čistý socializmus?
V záujme objektivity treba dodať, že nie všetko je v Amerike horšie než v Európe alebo v Nemecku. USA sa blížia ideálu, pokiaľ ide o riešenie národnostných problémov - nemôžem sa nezmieniť o prekvapujúcej slobode života národnostných menšín a o vzájomnej znášanlivosti medzi ľuďmi rôznych národností a kultúr.

V USA je väčšia sloboda i pre podnikateľskú činnosť. Dobre si toho všimla moja manželka, ktorá zhrnula svoje pozorovania takto: v Amerike je viac slobody, zatiaľ čo v Nemecku demokracie!

A predsa nie som za zmiešaninu slobody a demokracie, kapitalizmu a socializmu. Táto zmes je veľmi nestabilná a vo veľkých krajinách dokonca nemožná. Pallatívne režimy sa môžu udržať len v malých krajinách a aj to len dočasne. V USA Je nemysliteľný švédsky systém a v ZSSR systém maďarský. Vo veľkých krajinách je väčšie vyhrotenie protikladov, triedy stojace proti sebe sú tam silnejšie a akýkoľvek vývoj dospieva buď do logického konca, alebo do extrémov. Nie som pre zmiešaninu aj preto, že nemôže zmeniť základy systému, či už kapitalistického alebo socialistického. Niečo bude vždy prevládať. V Nemecku dominuje kapitalizmus, a preto sa zachováva vykorisťovanie, odcudzenie, nezamestnanosť, inflácia a hlavne autoritárstvo v pracovných článkoch spoločnosti, ktoré je stále nebezpečnejšie pre psychické zdravie ľudí pri ich intelektuálnom a duchovnom rozvoji. A čo je snáď ešte vážnejšie - trvá vykorisťovanie prírody a krajín tretieho sveta. Pri agresívnej konkurencii sú človek, príroda i málo rozvinuté krajiny prostriedkom na akumuláciu kapitálu, rovnako ako zostáva hlavným cieľom hromadenie kapitálu.

Kto zaváha, je bitý, zničia ho, skúpia. Nestačí len mať úspech na trhu (v trhovej konkurencii), treba akumulovať kapitál rýchlejšie než konkurenti a za tým účelom znižovať réžiu a investovať peniaze iba tam, kde môžu priniesť maximálny zisk. Štát sa síce snaží proti tomu bojovať - obmedzuje vykorisťovanie ľudí I prírody - avšak ekologická situácia sa naďalej zhoršuje a rozvojové krajiny zaostávajú. Je to nepochybné, hovorí o tom OSN, rímsky pápež aj nezávislé združenia vedcov. Nielen tretí svet, ale ani vyspelé štáty nemôžu zlikvidovať vlastné zóny chudoby, brlohy. Ekologická situácia sa zhoršuje priamo pred očami aj v SRN! Znečisťujú sa rieky, chradnú lesy, zatiaľ čo v Severnom mori sa rozmnožujú modré riasy.

Nie som za zmiešaninu aj preto, že Sovietsky zväz sa po prechode na v podstate kapitalistické koľaje nedostane po nich do raja, lež do tretieho sveta, pretože už teraz zmizli podmienky pre vznik nových vyspelých kapitalistických krajín, predovšetkým takých veľkých, ako je ZSSR.

Celkove vzaté som za zriadenie vzniknuté syntézou, teda za úplne novú kvalitu. Čo tým mienim? Je to, stručne povedané, predovšetkým demokratická samospráva pracovných kolektívov. Keď rada kolektívu zohráva úlohu parlamentu a vedenie úlohu výkonnej moci. To je to hlavné. Ďalej je to aj odstránenie námezdnej práce zamaskovaného otroctva a nevoľníctva, odstránenie autoritárstva v pracovných bunkách spoločnosti - teda nová etapa v rozvoji demokracie a ľudstva.

Na zabezpečenie demokratickej samosprávy je potrebná skupinová pracovná forma vlastníctva výrobných prostriedkov a výrobkov, syntéza kolektívneho a súkromného vlastníctva. Jej princípom je, že vlastníkmi sú len tí, čo pracujú. Zisky sa rozdeľujú podľa pracovného vkladu, alebo rovným dielom - o tom rozhoduje kolektív. Ten, kto odchádza, dostane v peniazoch preplatenú hodnotu svojho podielu na skupinovom kapitále; ten, kto prichádza - spláca tento podiel  spravidla po častiach). Námezdná práca sa používa len ako dočasná výnimka. Žiadne akcie sa nepredávajú mimo podniku a neprijímajú sa ani žiadne podielové vklady zvonku. Kto nepracuje, ten nevlastnil. Stimulom pre pracovníkov je "akumulácia" vlastného blahobytu a zlepšovanie pracovných podmienok. Peniaze sú len prostriedkom, a nie cieľom. (Vzorec výroby: tovar - peniaze - tovar.) Výroba sa rozvíja iba intenzívne - na základe rozvoja techniky, technológie a organizácie práce.

Ďalej je nutná trhová ekonomika, ale bez agresívnej konkurencie! Preto sa musí rozšírenou reprodukciou zaoberať štát (investičný fond). Je nutné budovať nové podniky a inštitúcie, alebo financovať ich výstavbu a potom ich predávať do skupinového vlastníctva novým kolektívom. V tomto prípade sa budú voľné zdroje sťahovať do týchto nových podnikov (inštitúcií} a súkromná rozšírená reprodukcia nebude možná. Ľudia budú dávať prednosť spoluvlastníctvu nových skupinových podnikov. Skupinový samosprávny sektor sa bude rozširovať, súkromný a družstevný zužovať. Nakoniec budú trvalo existovať tri sektory: skupinový, štátny (tam, kde je nutná centralizácia riadenia a nie je možná konkurencia: v energetike, doprave, spojoch atď.) a súkromný (individuálny a rodinný). Nejde o žiadnu utópiu. Podniky v skupinovom samosprávnom vlastníctve existujú a šíria sa na Západe a spravidla predčia vo všetkých smeroch podniky kapitalistické - ich rentabilita je v priemere vyššia o 50 percent a priemerný ročný prírastok produktivity práce dvojnásobný. Model štátnej rozšírenej reprodukcie úspešne funguje vo velkých kapitalistických koncernoch, kde úlohu štátneho investičného fondu zohráva centrálne vedenie koncernu.

Na tieto formy by sa podľa môjho názoru mala sústrediť hlavná pozornosť sovietskych reformátorov. Okrem všetkého ostatného by mali mať na zreteli, že štát ovládajúci celkový kapitál pre rozšírenú reprodukciu a oslobodený od nutnosti podporovať nerentabilný priemysel bude bohatý. Takýto štát sa potom môže naozaj zaoberať ekologickými a humanitárnymi problémami l pomáhať tretiemu svetu. V podmienkach demokratickej samosprávy a skupinového pracovného vlastníctva sa otupuje ostrie problémov spojených s uvoľňovaním prebytočných pracovných síl, prechodom na trhovú ekonomiku a diferenciáciou príjmov. Toto všetko bude záležitosťou kolektívov) Tu sa otvára celá škála možností a bolo by treba sústrediť všetko úsilie na ich skúmanie a využívanie.

A posledné, čo by bolo v tejto súvislosti treba pochopiť a uznať, je to, že práve systém samosprávy vzniknutý syntézou predstavuje "konkrétny aspekt zdravej konvergencie“, ako sa vyjadril akademik A. D. Sacharov. Podľa neho práve konvergencia dáva šancu na záchranu a prosperitu ľudstva.

Dokončenie

VADIM BELOCERKOVSKIJ, komentátor rozhlasovej stanice Sloboda, Mníchov

TA 40/1990

Napsal Milan Tůma Zobrazeno: 6234